Nadmerné premýšľanie je vyčerpávajúce. Mám na mysli to zahĺbenie sa do nekonečného kruhu myšlienok, z ktorého sa nakoniec neviem vymotať. Každý z nás sa už zrejme ocitol v tejto spleti analýz a možností. Ako sa z nej vymotať?
Nekonečné uvažovanie o nejakom rozhodnutí.
Hodiny strávené tým, o čom asi tak premýšľal, keď sme boli spolu.
Predpovedanie budúcnosti a tisícich možných scenárov, ktoré môžu nastať.
Trénovanie odpovedí a reakcií toho druhého či analyzovanie každého slova.
Scenáre “čo ak”, “čo by bolo, keby”….
Áno, toto je “overthinking” či prehnané premýšľanie
V našich hlavách jednoducho zasadne porota a rozprúdi sa diskusia. Prečo ja? Spraví to? Čo bude potom? Otázky sa valia z každej strany a v mysli nám sedí minimálne 12 členov poroty.
Čím dlhšie vo svojej hlave riešime danú otázku, tým viac sa do nej zamotáme. Trávime ňou príliš veľa času, za ktorý zvládneme vymyslieť 1000 možností, kam sa situácia bude vyvíjať.
A viete, čo je najvtipnejšie?
Že konkrétna situácia väčšinou skončí úplne inak. Jednak, sa aj my sami nechováme podľa vymysleného scenára. A druhá osoba už vôbec nie.
Doslova ťažká hlava
Ak nedokážeme vlny myšlienok stopnúť, zamotáme sa. Uviazneme na danom mieste a to jednoducho ovplyvní náš život. Pretože otázniky si nosíme stále v hlave. Kazíme si náladu, sme v strese a koniec koncov prehnané premýšľanie má dopad na naše psychické zdravie.
Sme zraniteľní, pokiaľ ide o budúcnosť, pretože v budúcnosti nie je istota. Prečo sa však riadime a chováme podľa vzorca, že istota je pozitívna? Nie sú to práve neisté, nové a vzrušujúce momenty a chvíle, ktoré nás učia najviac?
Naša myseľ s nami hrá hry.
Snaží sa nás kontrolovať.
Dovoľme si žiť tu a teraz.
Neskončme znova v špirále otázok a neúplných odpovedí.
Každý zvyk vieme odstrániť
Každý model myslenia, každý zaryté pravidlo či spoločenský vzorec môžeme poraziť. Presne ako trénujeme svoje telo v posilňovni, dokážeme trénovať aj svoju myseľ. Zmeniť pohľad na vec. Zmeniť perspektívnu. Vystúpiť z komfortnej zóny.
Predtým než sa zacyklíš v myšlienke, opýtaj sa seba samej:”Čo z toho budem mať? Nebudem z tisícich scenárov, ktoré vymyslím, ešte viac zmätená? Ako pravdepodobné je, že sa toto naozaj stane?” Nadýchni sa. Medituj, prečítaj knihu, pusť si obľúbenú pesničku a snaž sa žiť v prítomnosti.
Konštruktívna sebakritika
Na každého z nás platí niečo iné, no svoje obavy alebo negatívne myšlienky skúsme spracovávať konštruktívne. Necyklime sa, ale všímajme si, čo vlnu myšlienok spúšťa a kedy u nás zasadne porota, počúvajme sa a hlavne identifikujme to, čo pri tom cítime.
Staňme sa vedomými.
Buďme pánom toho, o čom premýšľame a ako sa cítime.
Prevezmime tak kontrolu nad našim životom.
Chce to prax, veľa prebdených nocí, ale neskôr sa naučíme rozoznávať, ktorými svojimi myšlienkami sa zbytočne trápime a kedy je vhodné nad daným problémom (ne)premýšľať.
Každopádne, premýšľanie o tom, čo sme mohli mať, alebo čo sme mohli urobiť inak, nás môže ovplyvniť viac než si myslíme.
Príliš aktívna myseľ nebude nikdy spokojná, pretože vždy si nájde niečo, prečo môže byť nespokojná.
