Chcela som sa vyhnúť obscénnostiam,
ale rovnako ako významnému odkašľaniu
po tom, ako stúpite na žuvačku v parku,
sa im nevyhnem.
Chcela som sa správať ako dáma,
ale rovnako ako je v nemenovanej banke
dobrým zvykom ponúkať klientom bezúročné sporenie,
ja sa nechám uniesť dobrým zvykom napľuť si do dlaní
a pokosiť trávnik za naším domom.
Presne podľa etikety – tej zo zavarených uhoriek.
Využijem každú ironickú poznámku,
spomeniem každé trápne stretnutie, prehrešky mladého
veku, veku dinosaurích mobilných telefónov
vymenených za smartfóny
z dôvodu nadšeného splachovania záchodov na veterinárnej praxi.
A to všetko, len aby som zabudla na roztrhané džíny
na zadnom sedadle v aute.
Horúca čokoláda so šľahačkou a pizza s olivami,
toľko stačí na skresanie sebavedomia.
Hovorme o tom, som pripravená sa priznať.
Sadnime si do kruhu, budeme hovoriť o našich prešľapoch.
Ty povieš o mandarínkach v čokoláde,
ty o cukríkovom fondue,
ja o dôsledkoch sprevádzaných účinnosťou sedatív.
Roztrhané džínsy sú sprievodný príznak
občasných zahmlení mysle.
Hovor o tom, neboj sa spýtať, zodpoviem každú tvoju otázku.
Sadneš si a rovnako ako zvuk trhajúcej sa látky,
počujem aj ako padá sánka všetkým mojim alteregám.
Nový mobil dvesto eur,
žehlička na vlasy päťdesiat eur,
pohľad na rozstrapkanú dieru na rifliach
tesne pod mojím zadkom – na nezaplatenie.
Odporúčam každému, koho stretnem, vyskúšať si pád zo stoličky
alebo vytrhnutie stoličky modrookým zubárom,
je to jedno, ak použiješ vo vete slovo stolička.
Stôl a stolík mali spolu osem stoličiek.
Hovorme nezmyselne a nepriznajme si žiadne problémy,
Skutočné dôsledky a príčiny objatí.
Zabavme sa. Vyčarujme úsmevom lepšie zajtrajšky.
Mám rada červenú a tak mi určite poslednú vetu
ako z komunistického vestníku odpustíte.
Ďakujem za pozornosť, koniec správ.
