Dva oddelené svety,
ktoré sme kedysi spojili,
dnes už držíme pospolu násilím.
Vraj najkvalitnejšie lepidlo –
v dnešnej dobe ale nič netrvá večne
a sľubom veria iba blázni
a tí, ktorí nepochopili,
že jednoduchosť je dočasná
a komplikácie sú zaručené..
A keď všetko stemnie,
z polovičky sa stane celok,
ktorý jedno ráno zmizne s batohom na pleciach.
Ostanú po ňom iba zamilované fotky
a zopár špinavým ponožiek v koši na prádlo.
Kde nie je snaha, tam nie je láska.
Tak by malo znieť porekadlo 21. storočia,
pretože koláče už nikoho nezaujímajú –
biely cukor je predsa jed..
Neha sa stratila,
horúčosť v tvojom pohľade vystriedal nezáujem.
Sme dvaja cudzinci,
ktorí síce zdieľajú svet,
ale spoločné už nemajú nič.
A tak sedíme v tichu,
večer čo večer,
sledujúc mihajúce sa obrazy v telke,
žijeme fiktívne životy,
zatiaľ čo náš sa zastavil na križovatke so stopkou,
z ktorej je nemožné odbočiť doľava.
Už iba čakáme,
kto z nás si nasadí na plecia batoh pohodený pri dverách..
Obaja sme už jednou nohou vonku..
Kto odstráni tie posledné zvyšku lepidla?
