O tom vravia ľudia,
o chvíli, čo spája nebo aj zem,
dve duše viac neblúdia,
z dvoch sa stáva jeden..
Bez záruky..
Opantaní nehou, vášňou
sladkou chvíľou roztopašnou
možno sme sa hľadali..
Naše ruky
patria k sebe
láske sme sa oddali..
V bozkoch tvojich
strácam hlavu
topím sa v nich po bradu
ty si dôvod, prečo dýcham
nehrám žiadnu šarádu..
Clona farieb
zastrela mi pohľad
už nevidím jasne
no ty ma vedieš
ako slepca
vedú tóny hlasné..
Sme stratení v sebe –
ty vo mne a ja v tebe
v našom krásnom svete
v rozkvitnutom kvete
v neúplnej vete..
Jednostaj sa dotýkame
ako dvaja tínedžeri
srdcia si odomykáme
ty a ja sme spolu celí..
Občas oči pootvorím
a čítam pomedzi riadky.
Vnímam naše nedostatky,
ktoré na dvoch delia nás
možnože sme na vzťah krátky..
Sme si blízki
možno príliš
nosím staré pyžamo
všetky iskry
kamsi zmizli
a spolu s nimi neznámo..
Otvorené oči dokorán
vzťah vädne ako orgován
prázdno v srdci aj v posteli
dotyky sa kamsi podeli..
Aj keď sme spolu
som vlastne sama
si neuchopiteľný
ako panoráma.
Vzďaľujú sa naše srdcia
sme sami sebe návykom
myšlienky mi poletujú,
keď ma láskaš jazykom..
Oheň, čo rozdúchal si,
zahasil dážď.
Umrela naša vášeň
na vine je čas.
Už sme ako tie nudné páry,
z ktorých sme sa stále smiali,
túžba z nášho vzťahu zmizla
a spolu s ňou aj moje krídla..
Stratili sme sa sebe..
V našom trpkom svete
vo zvädnutom kvete
v dokončenej vete..
Vyprchala vášeň
unikla do tmy
a spolu s vášňou
umreli sme my.
