Koniec

napísala Sabina Parimuchová

Na jazyku pachuť trpkosti, 
nado mnou čierne nebo 
srdce sa topí v bolesti 
myslí na chvíle s tebou.

Sama sedím v tmavom rohu 
hľadím za seba 
minulosť je plná farieb 
prítomnosť zvláštne zošedla.

Nevládzem s dychom 
zalial ma pocit neznámy – 
akási bolesť tupá
na miesto v srdci skúpa –
veď ešte včera sme spolu snívali
a teraz ťa mám volať „môj bývalý“?

Do srdca si mi spravil dieru
ukradol si aj moju vieru
už ani šaty ušité na mieru
mi viac nesedia.


Neverím už
v lásku, v mužov, v oddannosť
srdce mi nenapĺňa zlosť
lež poddajnosť.

A keď si sama do postele líham,
viem, že život nie je podobný knihám.
Som emočne unavená,
vyprahnutá, vymenená.

Mohlo by sa ti páčiť aj

Okomentuj

Stránka používa cookies, aby vylepšila Tvoju skúsenosť. Predpokladáme, že ti to nevadí. Ak sa mýlime, môžeš vyjadriť svoj nesúhlas. Potvrdiť Čítaj viac