poézia

Dva oddelené svety,
ktoré sme kedysi spojili,
dnes už držíme pospolu násilím.

Budím sa vedľa cudzinca, ktorého som predvčerom poznala
nielen po mene.

Vrúcnym smiechom poznačený, cítim všetky jemné vnemy, krásou obarený. Svet letí vôkol mňa,no ja dívam sa spoza záclon..

Dnes nám to nevyšlo.
Stojíme v rade milencov so srdcom polámaným.

V temnej noci, za závojom čierno-čiernej tmy ukrytý, čakám v pozadí farbistej hry, v hline zabratý, v tónoch letnej búrky zblúdený.

Už si nepamätám, na akých základoch sme stavali, ale spomínam si na spoločné rozhodnutie zbúrať nosnú stenu v tom našom niekoľkokrát zopakovanom „spolu“.

Kto sa na svet díva z tvojho miesta na vrchole,keď ja stojím hore. Dívam sa na mesto v svetelnej záplave,vo farbách tvojej…

Padám padám padám do diaľky, na miesto skryté pred očami cudzích tvárí, ako z rozprávky, nik nie je schopný zachrániť ma. V…

Prach si a na prach sa obrátiš, takto ma celý život degradovali. Ničomu nerozumieť, no tváriť sa akoby som nebola iné, než…

Stratila som sa Niekde na polceste medzi iróniou a klamstvom Niekde na cestičke k sebapoznaniu Nechápala som náznaky Stále nechápem Študujem slová…