Zaseknutá medzi „smrťou“ a „životom“. Medzi pochovaním starého , nepotrebného a toho nového, prirodzeného. Toho, čo naozaj chcem. Kedysi som sa v takejto situácii cítila zúfala. Teraz zúfalstvo odmietam.
Aj keď ešte cítim esenciu tej, ktorou som sa musela stať. Tou, ktorá si stále na malý okamih dovolí zúfať a cítiť bezmocnosť. Nevadí, teraz má mňa. Vždy prídem , vezmem ju do náručia a dovolím jej všetko precítiť. Už ale nerozhoduje ona, rozhodujem ja. Som silnejšia a rozhodnejšia. Napriek tomu, že občas sa objavia staré zranenia alebo nutkavosť, ktorá sa ma snaží odviesť od bolesti, ostávam. Už nemusím utekať, báť sa ani vytesňovať to, čo cítim.
Keď dostaneš lekciu od života
Keď dostaneš od života lekciu poruchy príjmu potravy a pochopíš jej odkaz, už nikdy nebude nič, ako bolo predtým. Ty už nebudeš tou, ktorou si bola. Ani nedokážeš byť viac tou, ktorú okolie a spoločnosť z teba chce mať.
Keď som sa vydala na túto cestu, nevedela som, čo prinesie. Neverila som, že príde deň, kedy budem za poruchu príjmu potravy vďačná. Táto skúsenosť ma prinútila odhodiť všetky masky, role, hry. Teraz už chápem všetky tie dni, kedy som sa prejedala, hladovala, vracala. Už viem že môžem ŽIŤ inak!
Podobný pocit je neuveriteľne oslobodzujúci aj hrozivý. Zistila som totiž, že môžem čokoľvek.
Nový začiatok
Keď som sa dostala z najhoršieho, musela som začať krok po kroku. Najprv som sa učila vnímať samu seba, čo mi je prirodzené. Bez toho, aby som brala do úvahy svoje okolie. Prichádzala som na to, čo v živote nechcem. To, čo naozaj od života chcem a čakám, mi trvalo vyriešiť dlhšie. A to je v poriadku. Ono to tak často býva.
Urobila som si poriadok v emóciách. Rozpoznala som svoj kritický hlas, riešila strachy, hanbu, vinu. Prestala som s nimi bojovať. Prijala som ich.
Nie kontrola, ale prijatie
Akonáhle som dostala svoju poruchu príjmu potravy pod kontrolu, cítila som sa ako víťaz. Bol to ale iba ďalší tlak, ktorý som si na seba uložila. Ako keď sa odrazu ocitneš v nezmyselnom vzťahu, pretože zanič na svete nechceš byť sama. Alebo keď niekto prestane fajčiť, no priberie, pretože začne jesť viac sladkého. Závislosť nahrádza závislosť.
Nenechala som priestor osobnosti v sebe, ktorú spoločnosť nechcela vidieť. Bála som sa ukázať svetu svoju pravú tvár. Odmietala som ju. Potom som ale prestala nasledovať šablóny spoločnosti. Nemusíme sa predsa zbavovať negatívnym pocitov iba preto, že to chce spoločnosť. Normy a štandardy nevyhovujú každému. Tak prečo by som sa ja nemohla „normálu“ vymykať?
Prešla som si po liečeniach, terapiách, seminároch a začala o svojich pocitoch nahlas. Aby ma počuli všetky ženy, ktoré sa za túto lekciu hanbia a boja sa o nej hovoriť. Želám si, aby ju prijali a spojili sa s tými, ktorí si podobnou cestou prechádzajú. Aby sa nebáli požiadať o pomoc, ak to potrebujú. Aby sa pomoc nebáli podať pomocnú ruku iným. A aby aj ony objali svoje autentické ja.
Autorka: Mária Michalcová
