Už nie sme neznámi,
stretli sme sa znova,
vraj páčim sa ti,
že mi neodoláš..
Keď hovoríš mi, aký si mal deň,
ja premýšľam, či ty si ten môj sen..
Pýtaš sa ma, aký som deň mala,
ja premýšľam, či by som si ťa vzala..
Tancujem mysľou v budúcnosti,
keď popíjame víno,
dnes nežijem v minulosti,
dnes mi nie je clivo..
Tu a tam sa zasekneme –
aby sme ticho porazili,
naraz čosi vyhŕkneme..
Visia nad nami rozpaky
Premýšľaš, či stojím za to?
Či neskočíš do mláky?
No, neviem ja, zlato.
Mne sa páčiš.
No neviem robiť zázraky..
Odprevadíš ma až pred dvere.
Premýšľaš, či sa ešte stretneme?
Či sme tí “praví”?
No, neviem ja, drahý.
Páčiš sa mi.
No nesľubujem, že spolu vzlietneme.
Nechcem dávať prázdne sľuby,
neviem, či som schopná ľúbiť..
Splašene myslím na bozk..
Rozlejeme sa na vosk?
Či ostaneme chladní?
No tak, zlatko!
Daj mi ten bozk hladný!
No ty sa len usmeješ
a priblížiš ku mne pery,
pristanú mi na líci
a žiaden bozk horúci
ma dnes nevyvedie z miery.
Nemáš o mňa záujem?
V duchu sa ťa spytujem.
Som príliš múdra?
Prostoreká, čudná?
Nie som dosť pekná?
Vyrovnaná, dobrá?
Mám nejaký háčik?
Že nevytrháš mi tie lekná?
No to je škoda..
Veľká škoda, miláčik!
