Vidím ťa
po nociach, v snoch,
držím sa
spomienky nás dvoch.
Tvoj hlboký smiech
mozoľnaté dlane,
ako si ma láskal,
nežne, zadýchane,
na chrbát mi kreslil
ležiace osmičky.
Líhame do trávy
slnko nad nami
natisnutí k sebe
nahlas šepkáš mi,
že som dokonalá,
že som tvoje navždy.
Patrím iba tebe,
nech závidí nám každý
S prvým svetlom
vytráca sa teplo
tvojho tela.
V náručí cudzom
budím sa rozpoltená.
Stávaš sa duchom,
už viac nie som tvoja,
inej kreslíš sľuby,
čo navždy vás spoja.
V tvojich očiach
občas vídam
našej lásky tiene.
Upieraš ich priamo na mňa
jemne prižmúrené.
V koži ma vtedy osmička páli.
a hoc si sa svetelné roky vzdialil,
sme spolu a ty sľubuješ nám večnosť,
no osud, ten má iné plány
a nám nepatrí nekonečno.
