Nedávaš mi šancu na lásku

napísala Článok od vás

Vzďaľuješ sa mi,
si mi každým dňom o krok vzad,
akoby to málo,
čo sme spolu zažili
už ani neexistovalo…

Akoby sa všetko krásne,
čo sme k sebe citili,
zmenilo v hmlu
a všetky čiastočky z nej sa vyparili
a zmizli v diaľke

Padá mi slza,
ale už je len malá,
nostalgická, nepatrná…
Kotúľa sa nižšie,
kostrbato sa prediera po pokožke,
je stále menej výrazná,
až napokon zmizne

Viditeľne z nej nezostane nič,
len nejasný pocit,
že niekedy existovala,
že vznikla z úprimného citu
a jedinečného pocitu
byť výnimočná.
Aspoň na chvíľu…

Žila krátko,
ale o to intenzívnejšie,
pretože zažila to lásku.

Pomaly prestala dýchať,
ale bola šťastná,
aspoň raz vo svojom krátkom živote.

Už ju nič nebolí,
je spokojná a pripravená odísť
na dlhu cestu za ďalším snom,
kde dá šancu niekomu inému
ju nenechať odísť a milovať.

Autorka: Timma

Mohlo by sa ti páčiť aj

Stránka používa cookies, aby vylepšila Tvoju skúsenosť. Predpokladáme, že ti to nevadí. Ak sa mýlime, môžeš vyjadriť svoj nesúhlas. Potvrdiť Čítaj viac