Fúkol mi do vlasov
a tie sa rozleteli na všetky strany.
Rozfúkal obschnuté kvietky márnych túžob,
zhodil veže mojich klamlivých ilúzií
odkryl nánosy
zbytočných očakávaní ,
vymietol tmavé kúty
zatuchnutých istôt
a nudných stereotypov.
Nenechal kameň na kameni,
až sa zdalo, že neostalo
vôbec nič.
…
Prehnal si sa mi životom ako vietor.
Zrazu som tu nahá, bezbranná,
bez príkras.
No som to ja,
sama sebou,
sama v sebe
skutočná.
Autorka: Bibiana Buchelová