Chrasta na duši

napísala Monika Mizeráková

Existujú dve cesty zástavy krvácania rozplakanej duše
Odborníci ich pomenovali „vonkajšia“ a „vnútorná“
Aj keď sa hádajú so zrkadlami pokrivenými falošnými úsmevmi,
hľadajú možnosti ako teórie oddelených ciest vyvrátiť,
študenti všetkých katedier stále premieľajú na jazyku pravdy,
ktoré vyvrátia tí s otvorenými mysľami možno už o rok, o dva.

Aj my dvaja sme študenti,
uväznení v poučkách a laviciach z opačných strán kampusu
majúci len desať minút na nádych
a prezlečenie sa z bielych nohavíc do červených monteriek
naučení na test z biochémie budúci týždeň,
no nepripravení na hádku o ovládač o pol siedmej ešte pred správami
„už ma konečne nechaj na pokoji!“
„už konečne dospej!“

Na strane 1139 je stať o poruchách hemostázy (zástavy krvácania)
A presne 11.39 s bagetou na teba čakám pred klinikou,
rozškrabávajúc si na zápästí štípanec od komára,
drásajúc si myseľ alternatívnymi dimenziami tvojej dnešnej nálady
Dnes sa však zmier ani rozpísanie ďalšej kapitoly nekoná,
v sms-ke tvrdíš, že zostaneš asistovať pri tej ortopedickej operácii
Na štípanci sa už objavila kvapka krvi
začínam si v hlave opakovať faktory koagulačnej kaskády
Vrátim sa na byt, bagetu odložím do chladničky a začítam sa do kapitoly
o implantátoch použiteľných pri vnútornej fixácii zlomenín
v latinčine si vždy odpovedáme o čosi prívetivejšie
dnes však v slovníku chcem hľadať čo najviac slov
potrebných na víťazný šach mat blížiacej sa vášnivej diskusie

Už sa mi nesníva o príšerách s ostrými zubami
ani o schodisku nekonečne dlhom bez východu,
myseľ zahltili biomechanické sily pôsobiace na fraktúry,
vzorce hemoglobínu a trojčlenky s dávkami anestetík,
hlasy vedeckých démonov prehlušuješ buchnutím dverí
a slabým vzdychom.
„dnes sa nechcem hádať“
V slovníku nájdené šípy sa rozplynuli v opare pospánkovej apatie
Dovolím členkom, aby ma priviedli k tebe do postele
Ležíme v tichosti
A nikto sa nenatiahne ani po ten diaľkový ovládač

S paliatívnou liečbou sme sa už stretli
na jednotke intenzívnej starostlivosti mnohokrát,
no nikdy by mi ani na myseľ neprišlo,
že si hospit nasťahujeme aj do kuchyne
Akoby išlo o prípad, kedy nikto nemá síl pokračovať
A pacient sa len pozoruje v zrkadle a ráta každú novú pribudnutú vrásku
Každý deň nová ryha na čele, v okolí očí a aj na jazyku
Vravela som ti, že máš toho kostlivca zo skrine vytiahnuť pri jarnom upratovaní
Už minulý rok

Ráno rovnaká pesnička – káva,
jablko do ruksaku, spoločná cesta vo výťahu
Na tie dve minúty nemá význam rozoberať našu anamnézu
Len vzájomné rentgenologické snímanie našich zreníc
Či tam ešte som, či tam ešte si
Prekrytí únavou a vôňou tekvicového prívarku
„Dnes na fyziológií preberáme hemostazeologické vyšetrenie“ pípnem
Ty si však už v inom vesmíre,
prepočítavaš šírku otvorov na dynamických platničkách
A ja si uvedomujem, že krvácame obaja
A žiadna chrasta tú našu ranu asi tak skoro neprekryje
Že nezáleží ani na vnútornej ani na vonkajšej ceste,
Keď nakoniec nie je spoločná
Tak ahoj – tak sa drž
A ja sa naozaj držím,
dívajúc sa na teba ako mizneš za studenými sterilnými stenami

Sme dielmi v skladačke,
Akurát z tohto lega naše detské ja
postrácalo všetky modré časti

Mohlo by sa ti páčiť aj

Stránka používa cookies, aby vylepšila Tvoju skúsenosť. Predpokladáme, že ti to nevadí. Ak sa mýlime, môžeš vyjadriť svoj nesúhlas. Potvrdiť Čítaj viac