Mamičke

napísala Monika Mizeráková

Chcela som napísať poviedku,
ale ten prísľub nežnej pomoci
musím odložiť, aby som sa vyjadrila
bezpečnejšie a nezrozumiteľnejšie.
Zjednoduším si cestu a vyslovím prianie…
Mami!
Z múky domov a z domova kráľovstvo vieš vyčariť!
Kúzelná!

Odpovede na otázky som hľadala,
ťažko som oči otvárala, dnešné ráno
ma pohltila nekonečnosť tvojich objatí.
Kvety vo vázach na obrazoch
neživé a predsa im dokážeš
vdýchnuť život svojimi perami
a láskavým slovom.
Odvážna!

Žlté stromy na lúke, okolo nich
bezúčelnosť okamžikov
položila hlavu na zelenú perinu!
Dívala som sa do tvojich očí a videla v nich,
čo si mi ukázať a darovať chcela.
Milovaná!
Len tebe by sme vďaka noci a ránu
krivými a vypadnutými zubami dali všetko.
Jediná!

Keď kreslím na papier,
teším sa z každého písmena, čo mi vyteká
z pera o tebe. Lebo jediné,
čo chcem, je urobiť ťa šťastnou a ľúbenou.
Sí? Áno? Nie?
Prosím buď, len buď a zobuď ma až
oheň dohorí!

Mohlo by sa ti páčiť aj

Stránka používa cookies, aby vylepšila Tvoju skúsenosť. Predpokladáme, že ti to nevadí. Ak sa mýlime, môžeš vyjadriť svoj nesúhlas. Potvrdiť Čítaj viac