Inšpiruj sa

Posadnutosť

Svet naberá kontúry,
už ním viacej neblúdim..
Harmónia vo mne tancuje v rytme country,
držím sa pevne svojej novej mantry..

Ibaže, osud mi zaklope na dvere,
a znova ma ironicky vysmeje..
Áno, je to moja vina,
že hrám sa s ohňom odjakživa…


A tak, keď pri sebe sedíme,
a do očí si hľadíme,
a vymieňame si čisté fakty,
viem, že k sebe nepatríme…

Počúvam ťa len na pol ucha,
skúmam tvojej holej lebky tvar,
s kritikou v oku si ťa obzerám…
Neočaril si ma šarmom svojho ducha..

Máš pekné lícne kosti,
a keď rozvášniš sa,
sánka sa ti zostrí..
S každým hltom vína,
viac tvoju tvár vnímam..

Chcem ťa len na jednu noc,
a tak dám ti jasný návrh,
prekvapene váhaš hoc,
ja viem, že mám navrch.

A tam, v tvojej posteli,
moc svojho pána vymení..
Tvoja vôňa ma omamuje,
telom si ma podmaňuješ…

A keď povieš,
že ma chceš vidieť znova,
ja nám jasné, že neodolám—

Chcem, aby sme boli ležérni,
nie, nie je to manéver,
ani žiadne hry,
žiadam ťa,
aby zabudli sme na city…


Nič ale nie je čiernobiele..
A keď kontúry stratia ostrosť,
vládu prevezme posadnutosť,
stáva sa zo mňa martýr..

Pch…
Vymenili sme si karty..

Som stále v jednom ohni,
pokožka mi vibruje, horí..
Myslím na tvoje drsné prsty,
ako nimi brázdiš môj chrbát..
Nebudem tvoja posledná
a nie som ani prvá…
Aj tak som ale v pasci..
Ukradol si mi myšlienky..
Som ako šialená,
totálne zbláznená,
myslím len na posteľ a na teba..
Som roztrasená v kolenách,
keď spomeniem si, ako si na mňa pozeral..

Na krku cítim tvoj teplý dych,
v ušiach počujem tvoj slastný vzdych..
A hoci sme obaja z inej planéty,
moje vnútro spieva sonety…
Vážne si ma ovládol,
ako diabol si ma posadol..


Hrám sa ti s chĺpkami na hrudi,
a ty povieš čosi, čo ma popudí..
Kiežby si bol chvíľu ticho…
Lebo pre naše telá,
zbytočné sú slová,
tak netrep tie hlúposti dookola…

S každým tvojím žartom
viem, ako sme na tom..
A keď na chvíľu lietam v oblakoch,
stiahneš ma na zem poznámkou..
A znova mi pripomenieš
to, na čo som zabudla..
Že ty a ja sme dvaja ľudia,
ktorým skrížili sa cesty len na chvíľu krátku,
že nie sme na konci ani na začiatku,
že nemáme spoločnú budúcnosť,
že vyparí sa moja posadnutosť…

Autor Sabina Parimuchová

Sabina je blogerka a copywriterka na voľnej nohe. Písanie pre ňu predstavuje lásku na celý život. V dobrom aj v zlom. K tvorbe ju priviedli príbehy, knihy a myšlienky schované medzi riadkami. Keď netvorí, je ponorená v knihách. Miluje cestovanie, spoznávanie nových kultúr, jógu, tiché rána a prenikavú vôňu kávy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *