Zo života

Kedy je ten správny čas vzdať sa toho, čo nechceme pustiť?

ruky_lucenie_muz._zena

V živote sú veci a ľudia, ktorých sa nechceme vzdať. Aj keď vieme, že iné východisko v momentálnej situácii nemáme. Možno ani nie je. My ich však aj tak nevieme pustiť a rozlúčiť sa s nimi. Nie preto, že sme negatívne nastavení. Nie preto, že neveríme, že nemôžu fungovať, aj napriek tomu, že sú v našich hlavách dokonalí. A nie je to ani preto, že nemáme dostatok nádeje.

Deje sa to z prostého dôvodu. Nemáme odvahu. Chýba nám sila na nový začiatok, aj keď vieme, že je to moment, ktorý nás dobije čerstvou energiou a je skoro na dosah. Neveríme, že to bude dobré, aj keď sme sa o tom miliónkrát presvedčili a vyskúšali si role z oboch strán.

Energický vysávač

Občas sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú pre nás nároční, najmä z hľadiska energie. Venujeme im veľa energie, času, emócii a sĺz. Nevedome sa na nich stávame emočne závislými. Niekedy si stačí uvedomiť, že keď už toto všetko vieme, je to pre nás odrazový mostík. Chvíľa, keď sa musíme rozlúčiť a ísť ďalej. Prezretie, že sme sa už naučili a vyskúšali všetko. Že neexistuje zlá a nesprávna cesta. Že sa nemôžeme dlhšie energicky vyčerpávať.

Existuje už len krok vpred, potom ako sme si „dali a vzali všetko“. Už sa nedokážeme obohatiť o niečo nové, o lepšie alebo horšie. Naučené vzorce v nás sa stále len opakujú a my ich v tejto chvíli nezmeníme. Aj keď možno chceme.

Chyby, ktoré nás učia

Je potrebné si uvedomiť, že každý smerujeme niekam inam. Že je čas rozlúčiť sa, odpustiť si, z celého srdca poďakovať a vziať si len to dobré. Poučiť sa na svojich niekoľkokrát opakovaných chybách, snažiť sa vymazať tie zaryté reakcie hlboko v nás a už ich viac v živote neopakovať.

Stačí len znova vidieť svetlo a nádej. Vedieť, že každý človek, ktorého v živote máme, je tu na nejaký čas. Dobu, ktorú neovplyvníme. Dni, týždne, mesiace alebo roky, ktorým sa nevyhneme.

Musíme ich spolu prežiť a vedieť, že sme do nich dali všetko.

Teraz však nastala chvíľa, ktorá svieti červenou a vraví: rozlúčme sa. Pusťme sa a nechajme ísť. Rozpojme prepletené prsty na rukách, odbremeňme ublížené srdcia a dovoľte zranenej duši znova sa nadýchnuť. Všetko sa nám stalo a dialo pre niečo. Minulosť nezmeníme, ale práve to, čo je pred nami, môžeme svojimi myšlienkami zmeniť.

Nebojme sa. Buďme silní. Ostaňme sami sebou. A verme.

Autor Simona Porubská

Simona je copywriterka na voľnej nohe a junior SEO špecialistka. Tvorí a pracuje s láskou, vášňou a chuťou. Inšpiráciu čerpá pri športe, na iných blogoch alebo rozoberaním života pri víne. Voľno si rada užíva a spríjemňuje priateľmi, dobrým koncertom, kvalitným seriálom, knihou a prechádzkou v prírode.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *