Inšpiruj sa, Zo života

Hra na lásku

Naša chémia
je ako mágia..
Zízaš na mňa ponad hlavy cudzincov,
oči priezračne čisté,
si ozvena mojich dnešných snov..
No tak poď ku mne a chyť ma za ruku,
zabudneme spolu na časy neisté,
na spomienky hmlisté,
aj na obavy tienisté..

Opustíš svoje miesto pri bare..
Iskra v mojom oku,
istota v tvojom kroku..
Rovnakú pesničku spievame..

Cigareta medzi tvojimi perami
v tme naoranžovo svieti..
Zvieraš ju dlhými prstami,
držíš ma očami v napätí…

Prenikavé hlasy navôkol
zanikli v našom spojení..
Tak zamilujme sa dnes v noci
a rozlúčme sa s brieždením.


No tak chyť ma za ruku,
a odhoď svoje šaty..
Budeme bežať po pláži,
piesok pod bosými nohami,
nahí, bez zábran, usmiati,
do temnoty odetí..

No tak chyť ma za ruku,
a poď so mnou na mólo..
Zabudni na chvíľu na sólo,
dnes budeme jeden,
tak zaspievaj mi refrén
tvojej obľúbenej pesničky.
Poď, skočíme do vody,
odhodíme obavy..
Budeme sa milovať na vlnách
v striebornom svite mesiaca..
Tak navštívme spolu eden,
kým je nebo čierne ako eben..

No tak chyť ma za ruku,
a prezraď mi svoje tajomstvo..
Také, čo o tebe nikto nevie..
Zabudni na hrdinstvo,
veď sa už nikdy nestretneme..
Bez pretvárky, bez cenzúry..
Ukáž mi, čo je v tebe..

No tak chyť ma za ruku,
a hovorme si blbosti,
holej duše trápnosti,
predstavy, smútky, radosti..
Neklaď si ruku pred ústa..
Veď s úsvitom sa vytratím
a zmením sa na ducha..

No tak chyť ma za ruku
a ľahnime si na cestu,
hľadajme spolu hviezdu,
tú najväčšiu..
Veď prchavá noc sa v zajtrajšku stratí,
tak buďme ako dvaja blázni, ako malé deti..

Nie, nepoviem ti meno..
Načo by ti bolo?
Keď lúče slnka pohladia nám tváre,
sladký bozk na rozlúčku si dáme..
Ráno neostanem
a ty to vieš,
Veď preto ma tak chceš!
Tak ukryme sa spolu  pred svetom,
kým slnko nepošteklí horizont..


Neboj sa toho, čo sa stane,
veď nikdy nebudem tvoja..
Mlčky do očí mi hľadíš,
cigaretu na zem hodíš,
a prsty sa nám spoja..

No tak chyť ma za ruku,
a zahrajme sa na lásku..
Zažime noc pamätnú,
vášnivú, zábavnú, perfektnú..
Noc, ktorá zmizne v čase,
noc, ktorá nepríde zase,
noc, ktorá nič neznamená,
noc, ktorú si zapamätáš…

Autor Sabina Parimuchová

Sabina je blogerka a copywriterka na voľnej nohe. Písanie pre ňu predstavuje lásku na celý život. V dobrom aj v zlom. K tvorbe ju priviedli príbehy, knihy a myšlienky schované medzi riadkami. Keď netvorí, je ponorená v knihách. Miluje cestovanie, spoznávanie nových kultúr, jógu, tiché rána a prenikavú vôňu kávy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *