Zo života

Prečo priťahujeme tých nesprávnych ľudí?

Keď odrazu naberieš smer, o ktorom jednoducho celým svojím ja vieš, že je ten správny. Nasvedčuje tomu všetko. Tichý hlas ti našepkáva, že cesta, po ktorej sa uberáš, je tou tvojou cestou. Konečne si vyšla z tmy na slnko. Jeho lúče ťa hrejú na pokožke, a ty sa v nich kúpeš šťastná ako blázon. Blázon, ktorý konečne pochopil pravdu o živote, o sebe, o ľuďoch. Už ťa nič nemôže prekvapiť. Máš za sebou všetko. A to tvoje „všetko“ ťa naučilo dosť na to, aby si vedela, čo pre teba je a nie je dobré.

Zo života

Hazard s vlastným Ja: Život bez hraníc je vzrušujúci, ale čo vzťahy?

Občas na seba zabúdame, nie sme k sebe úprimní a neveríme svojim pocitom, ktoré nám vravia, že sa necítime dobre. Jednoducho povedané – zabudneme na seba tým, že iným dovolíme prekročiť naše hranice. Limity potrebuje každý človek a rovnako aj vzťah. Tieto zábrany, za ktoré nikoho nepustíme, sú akousi ochrannou vrstvou našej duše. Pevné opevnenie seba samých nám nedovolí zradiť sa. Zachováme si vlastný priestor a nebudeme si klamať.  

Zo života

Kedy je ten správny čas vzdať sa toho, čo nechceme pustiť?

V živote sú veci a ľudia, ktorých sa nechceme vzdať. Aj keď vieme, že iné východisko v momentálnej situácii nemáme. Možno ani nie je. My ich však aj tak nevieme pustiť a rozlúčiť sa s nimi. Nie preto, že sme negatívne nastavení. Nie preto, že neveríme, že nemôžu fungovať, aj napriek tomu, že sú v našich hlavách dokonalí. A nie je to ani preto, že nemáme dostatok nádeje.

Inšpiruj sa, Zo života

Hra na lásku

Naša chémia
je ako mágia..
Zízaš na mňa ponad hlavy cudzincov,
oči priezračne čisté,
si ozvena mojich dnešných snov..
No tak poď ku mne a chyť ma za ruku,
zabudneme spolu na časy neisté,
na spomienky hmlisté,
aj na obavy tienisté..