Fikcia

Až zajtra mi budeš chýbať

Do srdca sa mi vkráda bolesť. Zasahuje ma v kaskádach. Líce ma páli. Viem, že keby som sa videla v zrkadle, zarazí ma červený odtlačok dlane kričiaci z mojej belostnej pokožky. Pred očami sa mi vynorí spomienka na jeho úsmev. Prižmúri oči. Lenivo. A vejáriky vrások, ktoré sa mu okolo nich vytvoria, vyžarujú lásku. Sú dokonalé.

Fikcia

Minulosť nechaj spať

Bol to deň ako každý iný. Horúčava zaháňala ľudí do svojich príbytkov a ulica zívala prázdnotou. Laura sa usadila na terasku a privrela oči. Odpila si z kávy a vychutnávala si chvíle ticha. Ešteže Juraj zobral deti na chvíľu k mame. V kuse s nimi boli starosti.

Jej syn Filip nedávno prišiel domov s potetovanou rukou.

Fikcia

Kto je to dievča?

Január 2008

V to včasné ráno sa zrnitá námraza pokrývajúca autá a chodníky na slnku jagala. Sneh, ktorý bol príliš sypký na to, aby z neho niekto dokázal postaviť snehuliaka, oslepoval Filipove unavené oči. Sivý kabát siahajúci po kolená ho ako tak chránil pred ľadovým vzduchom. Kráčal ulicou a myslel na predošlú noc. Kvárila ho tá istá nočná mora. Videl v ňom svoju mŕtvu snúbenicu. Sedela v kuchyni pri okrúhlom stole. Cez krémovú záclonu do miestnosti prenikalo svetlo. Dopadalo jej na tvár. Usmievala sa. Chcel jej povedať, ako veľmi mu chýba. Skôr ako otvoril ústa, sa tvár jeho lásky zmenila na krvavú zmes a natrhnuté pery jej ovisli do pohŕdavého úškľabku. Oči sa sfarbili do ľadovo modrej. Postavila sa a nočnú košeľu ťažkú od krvi ťahala za sebou ako nevesta vlečku. Pomaly sa k nemu približovala. Po podlahe sa za ňou tiahla červená šmuha. Vystrašený a neschopný pohybu čakal, až kým k nemu nepodišla. Na dosah ruky sa zastavila a dívala sa naňho tými mŕtvymi obviňujúcimi očami.